Mami, ty sa neusmievaš

Povedala mi to moja dcérka vo chvíli, keď som sa sústredene snažila dokončiť jeden článok, ktorý som už potrebovala zverejniť.

A priznám sa – celkom som sa tešila, až ho konečne dopíšem.

Nie preto, že by ma nebavilo písať. Ale poznáš to. Činnosť, ktorá jednoducho nepatrí do kategórie „toto je zábava“ a pri ktorej si už v duchu hovoríš:

Dobre. Poďme. Nech je to už za mnou.

A vtedy mi moja dcérka nastavila zrkadlo.

Keď robíš niečo, čo Ťa práve nebaví

Vrátila mi totiž moje vlastné slová, ktoré tak často hovorím na svojich vysielaniach:

„Užívaj si všetko, čo robíš, pretože energia, ktorú vysielaš, sa Ti znásobená vráti späť.“

No pekné, mami. A teraz sa podľa toho aj správaj. 😀

Lenže ono sa to ľahšie povie, ako urobí.

V živote aj v podnikaní je množstvo vecí, s ktorými jednoducho nerátame. Príde únava. Časový tlak. Niečo sa pokazí. Niečo nejde podľa plánu. Niekto nám skomplikuje cestu.

A z činnosti, ktorú sme si pôvodne predstavovali celkom príjemne, je zrazu niečo, čo chceme mať čo najskôr za sebou.

Je úplne prirodzené, že sa vtedy nastavíme na:

„Už to konečne dokončiť.“

Lenže čas, ktorý pri tom strávime, sa už nikdy nevráti.

Či sa pri tom budeme mračiť, hundrať a odpočítavať minúty, alebo sa pokúsime ten čas prežiť trochu inak, výsledok je rovnaký.

Hodina je preč.

Dve hodiny sú preč.

Deň je preč.

A tak som si vďaka jednej vete od svojej dcérky znovu uvedomila niečo, čo občas zabúdam aj ja:

Možno nemusím milovať každú činnosť, ktorú robím. Ale môžem si vybrať, ako ju budem robiť.

Nemusíš si užívať všetko. Ale môžeš si vybrať, ako to prežiješ.

Môžem si z toho urobiť malú výzvu:

Tak dobre. Toto ma nebaví. Ale zvládnem to. Dokončím to. A budem mať zo seba dobrý pocit.

Presne ako športovec, ktorý ešte nevládze, ale v hlave už vidí cieľ.

Vidí seba v cieli.

A potom príde ten úžasný pocit:

Dokázal som to.

Alebo môžem urobiť niečo oveľa jednoduchšie.

Usmiať sa.

Naozaj.

Niekedy stačí na chvíľu „nahodiť“ úsmev, zmeniť výraz tváre a dať mozgu signál, že toto predsa len nemusí byť utrpenie.

A zrazu sa niečo zmení.

V tele. V nálade. V energii.

A často aj v tom, ako celú činnosť nakoniec vnímame.

Nie, neusmievam sa preto, že všetko je úžasné.

Usmievam sa preto, že aj tento čas je môj život.

A nechcem ho celý prežiť v čakaní na to, kedy už bude konečne po tom.

Platí to aj v podnikaní

Nie každý deň bude tvorivý.

Nie každý príspevok nás bude baviť. Nie každý telefonát bude príjemný. Nie každý problém vyriešime s úsmevom. A nie každá cesta pôjde presne tak, ako sme si ju naplánovali.

A možno práve v týchto chvíľach máme najväčšiu možnosť ovplyvniť jednu vec:

S akým pocitom sa na konci tejto cesty obzrieme späť. Lebo aj toto je súčasť mindsetu v podnikaní.

Pretože užívať si podnikanie neznamená, že Ťa bude baviť každý jeden deň.

Znamená to, že si nechceš neustále odrátavať čas do chvíle, keď bude všetko hotové, predané, vyriešené a konečne bude pokoj.

Lebo potom príde ďalšia úloha.

Ďalší problém.

Ďalší termín.

Ďalší cieľ.

A život sa medzitým deje.

A tak som článok dokončila

A áno.

Už som sa pri tom aj usmievala.

Lebo mala pravdu moja malá deväťročná učiteľka. ❤️